Energetická certifikácia budov v podmienkach Slovenskej republiky

/autor: Článek z časopisu Střechy, fasády, izolace/


Legislatívne predpisy v Slovenskej republike uvádzajú, že stavba sa musí navrhnúť a postaviť tak, aby bola počas užívania energeticky hospodárna vzhľadom na klimatické podmienky a predpokladaný účel užívania.


Závažným nedostatkom byto­vých aj nebytových objektov je vy­soká spotreba energie pri ich pre­vádzke spôsobená hlavne nedo­statočnými tepelnoizolačnými vlast­nosťami ich obalových konštrukcií, ako aj parametrami techniky pro­stredia. Strešná konštrukcia, či už plochá alebo šikmá, sa svojimi te­pelnotechnickými vlastnosťami a konštrukčným riešením podieľa na energetickej hospodárnosti bu­dovy. Cez túto časť obalového plášťa budovy môže dochádzať ku značným tepelným stratám a pre-to je potrebné riešeniu strešných plášťov venovať odpovedajúcu pozornosť. Energetická certifiká­cia budov má poskytnúť perspek­tívnym užívateľom informácie tý­kajúce sa energetickej náročnosti budovy a má tiež obsahovať eko­nomicky zdôvodniteľné možnosti zlepšenia týchto energetických cha­rakteristík.


Smernica a. 2002/91/ES


o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive)


Európsky parlament a Rada EU schválili 12. decembra 2002 Smer­nicu č. 2002/91/ES o energetickej náročnosti budov. Jej cieľom je podporovať lepšiu energetickú hos­podárnosť budov v krajinách Eu­rópskej únie, berúc do úvahy von­kajšie klimatické a miestne podmi­enky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a na hospo­dárnosť.


Táto Smernica stanovuje poži­adavky v súvislosti:




  • so všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti bu­dov;


  • s určením minimálnych požia­daviek na energetickú hospo­dárnosť nových budov;


  • s určením minimálnych požia­daviek na energetickú hospo­dárnosť všetkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy;


  • so zavedením energetickej cer­tifikácie;


  • so zavedením pravidelnej kon­troly kotlov a klimatizačných sys­témov v budovách a s hodnote­ním vykurovacích zariadení, v kto­rých sú kotly staršie ako 15 rokov. ¨

 


Zákon a. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov


 


V Slovenskej republike sa schvá­lením zákona č. 555 z novembra 2005 uplatnili základné opatrenia Smernice o energetickej hospodár­nosti budov do podmienok sloven­ského práva. Zákon ustanovil zá­kladný rámec pre zavedenie systé­mu energetickej hospodárnosti bu­dov, najmä kompetencie, práva, povinnosti a sankcie. Podľa tohto zákona sa posúva účinnosť Smer­nice v SR na 1. január 2008.


Zákon ustanovuje, že úlohy štá­tu bude plniť Ministerstvo výstav­by a regionálneho rozvoja SR (MVRR). Orgánom štátneho do­zoru bude poverená Slovenská energetická inšpekcia. Slovenská komora stavebných inžinierov bu­de menovať členov skúšobnej ko­misie, rozhodovať o odvolaní ne­úspešných uchádzačov a určovať obsah a rozsah v súčinnosti s MVRR Slovenskej republiky.


Predmetom právnej úpravy ­nového zákona je ustanovenie postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádz­ky budov.


Energetická hospodárnosť je množstvo skutočne spotrebova­nej energie alebo odhadnuté množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých potrieb súvisia­cich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prí­pravu teplej vody, na chladenie, vetranie a osvetlenie.


Energetická hospodárnosť sa určuje výpočtom a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celko­vej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého, pričom výpočet zohľadňuje:




  1. charakteristiky stavebnej kon­štrukcie budovy, najmä tepel­notechnické vlastnosti obalové­ho plášťa a otvorových konšt­rukcií, tepelné straty spôsobe­né stavebnou konštrukciou a spôsobom jej užívania;


  2. polohu a orientáciu budovy, vplyv vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prost­redie, najmä vplyv teploty vzdu­chu, vetra a slnečného žiare­nia;


  3. vnútorné prostredie, vrátane projektovaných požiadaviek na vnútorné prostredie;


  4. energetické vybavenie, najmä druh, typ a výkon vykurovacie­ho systému a jeho rozvodu a systém a rozvod zásobovania teplou úžitkovou vodou, ich te­pelnoizolačné charakteristiky a účinnosť;


  5. prirodzené vetranie, najmä vplyv tepelných strát na vnútorné prostredie;


  6. zabudované osvetľovacie zari­adenie, najmä jeho druh, typ, vek a fyzický stav, svetelný vý­kon a energetický príkon;


  7. miestne pomery, najmä vplyv susedných budov;


  8. pasívny solárny systém a solár­na ochrana, najmä tepelný zisk pre vnútorné prostredie;


  9. klimatizačný systém, najmä je­ho druh, typ, výkon, vek a fyzic­ký stav;


  10. fyzický stav budovy;


  11. ostatné faktory, ktoré ovplyv­ňujú spotrebu energie v budo­ve, najmä vplyv tepelných zis­kov.

Na účely výpočtu sa budovy čle­nia na tieto kategórie:




  • rodinné domy;


  • bytové domy;


  • administratívne budovy;


  • budovy škôl a školských zaria­dení;


  • budovy nemocníc;


  • budovy hotelov a reštaurácií;


  • športové haly a iné budovy ur­čené na šport;


  • budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby;


  • ostatné nevýrobné budovy spo­trebujúce energiu.

  


Energetická certifikácia


Energetická certifikácia je hod­notiaca metóda, ktorá umožňuje vydanie energetického certifikátu. Energetickou certifikáciou sa bu­dova zatrieďuje do energetickej triedy. Jej základom je výpočet a kategorizácia budov. Energetic­ká certifikácia je povinná:




  1. pri predaji budovy;


  2. pri prenájme budovy;


  3. pri dokončení novej budovy ale-bo významnej obnovy existujú­cej budovy, inak je dobrovoľná.

Energetický certifikát


Osvedčením o vykonanej ener­getickej certifikácii je energetický certifikát, ktorý obsahuje:




  1. označenie prevádzkovateľa živ­nosti v rozsahu obchodné me-no, sídlo, alebo miesto podnika­nia, identifikačné číslo a ozna­čenie registra, v ktorom je zapí­saný a číslo zápisu v ňom, a ak ide o právnickú osobu aj právnu formu;


  2. opis budovy a jej adresu v roz­sahu obec, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo;


  3. údaj o zaradení budovy do ka­tegórie;


  4. číselné ukazovatele vyjadrujú­ce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť bu­dov, určené pre jednotlivé mies­ta a spôsoby spotreby energie v budove a na úroveň tvorby emisií oxidu uhličitého v budove podľa technických noriem;


  5. výsledky výpočtu;


  6. opis technických a energetických charakteristík budovy a technic­kého a technologického zariade­nia a jej zatriedenie do energetic­kej triedy vrátane grafického vy­jadrenia;


  7. údaj o platnosti energetického certifikátu;


  8. označenie menom, priezvis­kom a titulom osoby, ktorá u­skutočnila certifikáciu a ozna­čenie menom, priezviskom, ti­tulom a funkciou osoby, ktorá je štatutárnym orgánom oprávne­nej osoby;


  9. vlastnoručné podpisy oprávne­ných osôb.

K energetickému certifikátu sa priloží:




  1. opis nedostatkov v technických a energetických charakteristi­kách budovy, v jej technickom a technologickom zariadení av jej energetickom vybavení;


  2. odporúčanie na finančne vý­hodné zlepšenie jej energe­tickej hospodárnosti a zníže­nie tvorby emisií oxidu uhliči­tého;


  3. výňatok z energetického certifi­kátu, v ktorom sa uvedú údaje podľa písm. a), b), c), f), g), h), i) z energetického certifikátu ­energetický štítok.

Platnosť energetického certifi­kátu je najviac 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vy­konaním stavebných úprav budo­vy, ktoré majú vplyv na jej energe­tickú hospodárnosť.


 


Vyhláška a. 625/2006 MVRR Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon a. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov


Táto vyhláška, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007 ustano­vuje:




  1. podrobnosti o výpočte energe­tickej hospodárnosti budov;


  2. obsah energetického certifikátu vrátane rozpätia energetických tried a emisií oxidu uhličitého, uvádzaných v energetickom certifikáte;


  3. vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov;


  4. vzor energetického štítku.

Výpočet energetickej hospodár­nosti budov


Metodika výpočtu energetickej hos­podárnosti budov je založená na:




  • projektovom hodnotení;


  • normalizovanom hodnotení;


  • prevádzkovom hodnotení;


  • upravenom hodnotení.

 


  


Projektové energetické hodno­tenie – je výpočtové hodnotenie projektu a podkladom je projekto­vá dokumentácia. Výpočet sa uskutočňuje podľa normalizova­ného súboru údajov. Toto hodno­tenie sa použije pri získavaní sta­vebného povolenia.


Normalizované výpočtové ener­getické hodnotenie – je vypočítané hodnotenie na základe aktuálnych údajov existujúcej budovy (geomet­rie, realizovaných tepelnotechnic­kých vlastností konštrukcií a systé­mov TZB) s normalizovaným súbo­rom údajov. Teda pri normalizova­ných podmienkach týkajúcich sa klimatických podmienok, vnútor­ných zdrojov tepla. Toto hodnote­nie sa bude používať pri predaji a prenájme (existujúcej) budovy a určí energetické vlastnosti budo­vy pri normalizovaných podmien­kach, čím sa umožní urobiť porov­nanie medzi rozličnými budovami v rámci danej klimatickej oblasti pri rovnakej alebo aspoň podobnej činnosti. Toto hodnotenie umožní zaradiť hodnotenú budovu do kate­górie A až G.


Upravené energetické hodnote­nie – je výpočtové hodnotenie zalo­žené na skutočných klimatických údajoch, alebo údajoch vzťahujú­cich sa na skutočné obsadenie bu­dovy, alebo sa použijú obidva sku­točné typy údajov namiesto norma­lizovaných údajov. Toto hodnotenie sa môže použiť na porovnanie bu­dov, ktoré majú rozličné klímy ale-bo rozdielne použitie, na porovna­nie variantov obnovy, na optimali­záciu energetickej náročnosti.


Prevádzkové energetické hod­notenie – je založené na namera­ných údajoch počas prevádzky. Môže zahrnúť odchýlky medzi te­oretickými vlastnosťami pri výpo­čtoch a skutočnými vlastnosťami. Je však ovplyvnené spôsobom prevádzky a údržby budovy a pre-to sa nemôže použiť na porovna­nie budov medzi sebou. Môže po­skytovať spätnú väzbu vlastní­kom, užívateľom a projektantom budov, ak sa hodnotí po nieko­ľkých rokoch používania a porov­ná sa s vypočítaným hodnotením s rovnakým súborom konečných spotrieb energií.


V národných predpisoch sa ur­čí, ktoré hodnotenie sa použije a za akých podmienok sa má pou­žiť pre danú kategóriu budovy. Prevláda názor, že pri energetic­kej certifikácii existujúcich budov sa má súčasne použiť normalizo­vané výpočtové energetické hod­notenie spolu s prevádzkovým energetickým hodnotením. Pre­vádzkové sa však nedá použiť pri vyčíslení energetických úspor pri obnove stavebných konštrukcií budovy a systémov TZB, preto sa odporúča spoločne s normalizo­vaným výpočtovým energetickým hodnotením.


 


Tepelnotechnické vlastnosti budovy


Vo výpočte energetickej hospo­dárnosti budov je potrebné určiť vplyv tepelnotechnických vlast­ností budovy s použitím plochy teplovýmenného obalu budovy a tepelnotechnických vlastností jednotlivých stavebných konštruk­cií. Minimálne požiadavky na te­pelnotechnické vlastnosti jednotli­vých druhov stavebných konštruk­cií a na najväčšiu potrebu energie na vykurovanie nových a význam­ne obnovovaných budov určuje technická norma.


Pre každé miesto spotreby energie a pre každé energetické médium v budove sa určuje doda­ná energia so zohľadnením tepel­notechnických vlastností staveb­ných konštrukcií a vplyvu systé­mov vykurovania, núteného vetra­nia a klimatizácie, prípravy teplej vody a zabudovaného vnútorného osvetlenia.




  • Potreba energie na vykurovanie budovy – je súčtom potreby tepla na vykurovanie a celkových tepelných strát systému vykurovania, od kto­rej je potrebné odrátať spätne zís­kané teplo z rôznych zdrojov;


  • Potreba energie chladiaceho zariadenia – je súčtom potreby energie na výrobu chladu a vlast­nej spotreby energie chladiacich zariadení, napr. kompresora, čer­padla, chladiacej veže, ventilátora a podobne;


  • Potreba energie na vetranie ­ročnú potrebu energie na vetranie treba vyrátať dennostupňovou metódou podľa skutočných pod­mienok prevádzky a je potrebné odpočítať tepelné straty spôsobe­né infiltráciou, ktoré sú zahrnuté do výpočtu tepelných strát na vy­kurovanie;


  • Potreba energie na prípravu teplej vody – je súčtom potreby zá­kladnej energie na ohrev normali­zovaného objemu pitnej vody vrá­tane stratovej energie v zdroji tep­la potrebnej na ohrev vody v zá­sobníkoch teplej vody, v distribuč­nej sústave teplej vody a potreby energie, ktorú treba dodať v čase medzi otvorením výtoku vody a dosiahnutím jej výpočtovej tep­loty;


  • Potreba energie na osvetlenie – vychádza z menovitého príkonu zabudovaných svietidiel a zahŕňa príkon zo siete svetelných zdro­jov, predradníkov a riadiacich jednotiek v svietidlách alebo pri­pojených k svietidlám vrátane strát a je súčinom menovitého príkonu svietidiel a ročného času využitia.

 


Celková dodaná energia je sú­čtom dodanej energie pre jednot­livé energetické médiá a pre jed­notlivé miesta spotreby v budo­ve, vyjadrená jedným globálnym číselným ukazovateľom v kWh na m2 celkovej podlahovej plochy budovy. Celková dodaná energia a primárna energia je údaj za ča­sové obdobie, spravidla za jeden rok. Časové obdobie môže za­hŕňať iba vykurovaciu sezónu, alebo iba obdobie chladenia. Na výpočet potreby energie podľa jednotlivých druhov je potrebné použiť príslušné technické nor-my.


Ako kritérium hodnotenia sa používa celková dodaná energia a primárna energia. Ako doplne­nie hodnotenia sa udávajú emisie oxidu uhličitého. Emisie oxidu uh-ličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických médií a predpokladov potreby energie pre jednotlivé systémy, so zohľadnením tepelných strát od zdroja tepla po vykurovacie telesá a na potrebu paliva so zohľadne­ním účinnosti zdrojov, s využitím príslušných prepočítavacích fak­torov uvedených vo Vyhláške č. 625/2006 MV RR Slovenskej re­publiky z 22. novembra 2006. Množstvo oxidu uhličitého emito­vaného do atmosféry je vyjadrené v kg/kWh na jednotku energetic­kého média.


Obsah energetického certifikátu


Energetický certifikát obsahuje škálu hodnotenia jednotlivých ka­tegórií budov a účel spotreby energie určenej rozpätím energe­tických tried. Budovu je potrebné v každej kategórii budov zatriediť do energetickej triedy.


Referenaná hodnota


Referenčná hodnota potreby energie je normatívne určená ale-bo vypočítaná hodnota potreby energie pre jednotlivé kategórie budov a pre jednotlivé miesta spotreby energie v nich. Refe­renčné hodnoty R na účely zatrie­ďovania budov do energetických tried pre každú kategóriu budov amiesto spotreby energie zodpo­vedajú referenčným hodnotám Rr aRs.


Referenčná hodnota Rr je hra­ničná hodnota minimálnej požia­davky, ktorú majú spĺňať nové bu­dovy v Slovenskej republike podľa technických noriem. Referenčná hodnota Rs je priemerná hodnota potreby energie pre každú kate­góriu budov existujúceho fondu budov v Slovenskej republike a miesto spotreby energie. Pre vý­znamne obnovované budovy je referenčná hodnota Rr minimál­nou požiadavkou, ak je to technic­ky, funkčne a ekonomicky usku­točniteľné.


V tab. 1 sú uvedené normalizo­vané hodnoty mernej potreby tep­la podľa STN 73 0540: Tepelno­technické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov z roku 2002 a tieto hodnoty je možné, pokiaľ nebudú stanovené presnejšie hodnoty, uvažovať ako referenčné hodnoty Rs.


 


 


Energetické triedy jednotlivých kategórií budov


Referenčné hodnoty Rr aRs na hodnotenie globálneho ukazova­teľa sú súčtom referenčných hod­nôt určených na jednotlivé účely spotreby energie, pričom Rr je hornou hranicou energetickej trie­dy B a Rs je hornou hranicou energetickej triedy D. Minimálne požiadavky tvoria hornú hranicu energetickej triedy B.


V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy po­dľa hodnoty dodanej energie pre jednotlivé miesta spotreby ener­gie a podľa hodnoty celkovej do­danej energie EP a zaradenie bu­dov do energetických tried je vtab. 2.


Podľa hodnoty globálneho uka­zovateľa celkovej dodanej ener­gie EP vo vzťahu k referenčnej hodnote R budova patrí do ener­getickej triedy A až G v každej ka­tegórii budov. Hraničné hodnoty rozpätia jednotlivých energetic­kých tried globálneho ukazovate­ľa sú súčtom hraničných hodnôt rozpätí určených pre jednotlivé miesta spotreby spôsobom uve­deným vyššie.


 


Energetický certifikát budovy okrem náležitostí uvedených vyš­šie musí obsahovať aj návrh:




  1. opatrení na zlepšenie energe­tickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelno­technických vlastností obalo­vých konštrukcií budovy a na zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia bu­dovy;


  2. organizačných opatrení v sprá­ve budovy, najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy a jej technických a energetic­kých zariadení.

Uvedené opatrenia musia byť ekonomicky efektívnym zlepše­ním energetickej hospodárnosti budovy, ktoré má primeraný čas návratnosti vložených investícií alebo je nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stav­by.


Opatrenia sa môžu odlišovať pre nové budovy a pre významne obnovené budovy, vrátane ich rozšírenia, napríklad o nadstavby, prístavby alebo vstavby. Energe­tický certifikát na titulnej strane podpisuje štatutárny zástupca prevádzkovateľa živnosti, ktorý uskutočnil energetickú certifiká­ciu. Ak sa na energetickej certifi­kácii podieľalo viac prevádzkova­teľov živnosti, musia byť uvedení v energetickom certifikáte všetci, s vyznačením rozsahu účasti kaž­dého z nich na energetickej certifi­kácii a ich podpisy; energetický certifikát na titulnej strane podpi­suje štatutárny zástupca prevádz­kovateľa živnosti s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov.


 


Záver


Energetická certifikácia budov je proces, ktorý umožní získať skutočný obraz o energetickej hospodárnosti budovy na základe objektívnych kritérií. Efektívne vy­užívanie tohto procesu bude ov­plyvňovať ceny budov pri predaji a prenájme. Bude viac stimulovať vlastníkov budov na ich obnovu a obnovu technických zariadení budov s vysokou energetickou ná­ročnosťou. Strešná konštrukcia svojimi tepelnoizolačnými vlast­nosťami a konštrukčným riešením sa v rámci obalového plášťa bu­dovy v značnej mere podieľa na energetickej hospodárnosti budo­vy a preto aj jej riešeniu je potreb­né venovať náležitú pozornosť. Energetický certifikát budovy mu­sí zabezpečiť jasný a zrozumite­ľný opis energetickej náročnosti budovy.


Článok vznikol s podporou Ve­deckej grantovej agentúry VEGA (grant č. 1/2146/05).


 


Prof. Ing. Bohumír Beťko, PhD


Stavebná fakulta STU Bratislava Recenzent:


 


Prof. Ing. Jozef Oláh, PhD


Literatúra:


[1] Smernica č. 2002/91/ES Eu­rópskeho parlamentu a rady zo


16. decembra 2002 o energe­tickej hospodárnosti budov.


[2] Zákon č. 555/2005 z 8. novem­bra 2005 o energetickej hospo­dárnosti budov.


[3] Vyhláška č. 625/2006 MV RR Slovenskej republiky z 22. no­vembra 2006 ktorou sa vyko­náva zákon č. 555/2005 Z.z.


o energetickej hospodárnosti budov.


[4] STN 73 0540: Tepelnotechnic­ké vlastnosti stavebných kon­štrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkč­né požiadavky. SÚTN Bratisla­va, 2002.


[5] Chmúrny, I.: Energetická certi­fikácia budov. Eurostav, Brati­slava, 12. ročník, marec 2006,


s. 28 – 31.


 


Podrobnosti k článku můžete najít v čísle 4/2007 časopisu Střechy, fasády, izolace.