STRECHY 2018

/autor: /,

Čo nás určite zaujme na strechárskom sympóziu

 

ProĎalej bude venovaná pozornosť spoľahlivosti a funkčnosti striech, ktorá má dosah na funkčnosť celej budovy.

Keďže v porovnaní s jednotlivými vrstvami strešného plášťa je krytina veľmi tenkou vrstvou, zväčša umiestnenou na vonkajšom povrchu, má zásadný až rozhodujúci vplyv na jej správanie, najmä predovšetkým na teplotné namáhanie.

Proces návrhu skladby strešného plášťa bez ohľadu na to, či ide o plochú strechu, alebo šikmú strechu, je na jednej strane ovplyvňovaný meniacimi sa klimatickými podmienkami, a na strane druhej meniacim sa sortimentom používaných materiálov v strechách a technologickým postupom.

Vo väčšine prípadov vznikajú vážne problémy. Dôvodom problémov okrem iného je nedostatočná znalosť strechárskej problematiky všeobecne, v mnohých prípadoch neznalosť technických parametrov, vlastností a použiteľnosti daného materiálu pre konkrétne okrajové podmienky pôsobiace na zabudovaných materiáloch, či konštrukcii.

Situácia sa však čoraz viac stáva komplikovanejšou, pretože nárastom počtu materiálov a ich rôznych modifikácií a úprav, neúmerne rastie ich rôznorodosť a ich správanie sa po zabudovaní do konštrukcie strechy.

Táto skutočnosť sa viac krát však stáva ešte závažnejšou pri nevhodnom kombinovaní materiálov, v súvrstviach a v jednotlivých častiach konštrukcií striech.

V posledných rokoch sa stretávame s množstvom rôznych nových druhov materiálov vhodných pre skladbu strešných plášťov plochých alebo šikmých striech, ako aj s množstvom rôzneho sortimentu. Dôležité je uvedomiť si, že aj najlepší materiál sám o sebe nemusí vždy zabezpečiť optimálny výsledok po celú dobu životnosti, kým jeho umiestnenie nebude v súlade s ostatnými materiálmi, alebo ich aplikácia nebude správna.

Vplyvom cenového tlaku na dodávateľa stavebných prác a výrobcov stavebných materiálov dochádza k znižovaniu kvality alebo parametrov dodávaných výrobkov.  Toto konštatovanie je veľmi závažné a je nutné pozerať sa na súčasné konštrukcie a materiály aj z tohto pohľadu.

 S postupujúcim materiálno-technickým a technologickým rozvojom, a to najmä v posledných dvoch desaťročiach vzniká stále vyššia požiadavka dôkladne poznať technické parametre a správanie jednotlivých komponentov konštrukcií i všetkých materiálov použitých v stavebnom diele.

Rozširujúca sa materiálno-technická báza, a teda veľmi veľká škála materiálov, otvára možnosti riešenia mnohých problémov v oblasti konštrukcií a zvyšovania ich spoľahlivosti.

Napriek tejto záplave materiálov sa okruh problémov  a množstva porúch podstatne neznížil, ako by sa mohlo snáď dať očakávať.

Dôvodom okrem iného je nedostatočná znalosť, v mnohých prípadoch dokonca úplná neznalosť, technických parametrov, vlastností a použiteľnosti daného materiálu pre konkrétne okrajové podmienky pôsobiace na zabudovanie materiálov či konštrukcii.

Situácia sa však čoraz viac stáva komplikovanejšou, pretože nárast počtu materiálov a ich rôznych modifikácií a úprav, neúmerne rastie a rôznorodosť vzájomného správania sa po zabudovaní často veľmi mení.

Táto skutočnosť sa mnohokrát však stáva ešte závažnejšou pri nevhodnom kombinovaní materiálov v súvrstviach v jednotlivých častiach konštrukcií striech. Pretože niektoré materiály svojim vzájomne protichodným správaním, v rôznom smere sa meniacimi parametrami, a v extrémnych prípadoch dokonca vzájomnou interakciou, vedú k nestabilite a postupnej strate spoľahlivosti celej strechy.

A tak použitie skutočne kvalitných materiálov pre vytvorenie strešnej konštrukcie samo o sebe nedokáže zaručiť jej dlhodobú spoľahlivosť a dostatočnú kvalitu, a to ani pri vysokej pracovnej disciplíne realizácie konštrukcie strechy a súčasnom dodržaní všetkých technologických predpisov súvisiacich so zabudovaním daných materiálov.

Preto je nutné, aby každý druh materiálu pre strechy mal svoje určité minimálne požiadavky, ktoré nie je možné podceniť v dôsledku zabezpečenia spoľahlivosti a životnosti. A preto v určitej časti rokovania sympózia bude konkrétne poukázané na poruchy povlakovej krytiny na plochých strechách zrealizovaných na báze mPVC. Veľmi často sa stretávame pri tejto krytine s hrúbkou menšou ako 1,5 mm. Časový prejav tejto predmetnej syntetickej fólie mPVC je možné zaradiť aj ako prejav výrobnej poruchy. Použitie neštandardných  vstupných surovín pri výrobe, najmä pri výrobe použitých menej stabilizovaných zmäkčovadiel, je dôsledok poruchového stavu krytiny.

Nastáva migrácia zmäkčovadiel, čo má za následok zníženie hmotnosti výsledného výrobku, kde sa pomerovo zväčšuje podiel plnív.

Samotná migrácia spôsobuje stratu hmotnosti vlastnej krytiny, a takto vzniká napätie, ktoré je výsledkom vzniku trhlín.

Po zistení hydroizolačnej poruchy bola predmetná krytina následne doplnená tzv. oživujúcim náterom, ktorý v podstate nepomohol v zamedzení prieniku dažďovej vody do strešného plášťa plochej strechy.

V ďalšom pokračovaní rokovania sympózia sa poukáže na príklad poruchy, ktorá je kombináciou neodbornej realizácie a veľmi zle zvoleného materiálu na konštrukciu plochých striech.

Ide o monolitickú povlakovú krytinu, na báze gumového náteru s geotextíliou, ktorá sa začala objavovať na našich strechách. Predmetná povlaková krytina bola realizovaná priamo na tepelno-izolačnej vrstve expandovaného polystyrénu.

Už samotný postup a typ podkladu predurčuje strešný plášť v nefunkčnosti vo veľmi krátkej dobe po realizácii.

Na sympóziu sa nevyhneme ani klampiarskym prácam. Klampiarske konštrukcie musia zabezpečovať vodonepriepustnosť spojov medzi jednotlivými dielcami klampiarskych výrobkov a ich dokonalé pripevnenie k podkladovým konštrukciám.

Žiaľ, musíme konštatovať že tieto požiadavky nie sú vždy splnené a dokonca sú tak viditeľné, že odboru znalý človek nechápe súvislosti, prečo vlastne sa niečo takéto dokázalo objaviť na streche.

Silné rezonancie v poslednom období boli zaznamenané práve aj v klampiarskych konštrukciách.

Ďalšia časť rokovania bude zameraná na ploché strechy účelové (prevádzkové). Takéto ploché strechy budov zaraďujeme jednoznačne medzi najexponovanejšie časti obalového plášťa realizovaných objektov pozemných stavieb.

Návrh či realizácia účelových (prevádzkových) striech je veľmi náročná, vyžadujúca nielen veľké teoretické znalosti, praktické vedomosti, ale aj veľkú dávku citu.

Žiaľ, vo veľa prípadoch možno len konštatovať, že už v projektovej príprave v oblasti takýchto striech sú chyby a často dosť zásadného charakteru.

Veľkú pozornosť treba pri týchto konštrukciách technického riešenia venovať aj ich estetike. Existujú rozličné možnosti estetického stvárnenia takejto strechy, ktorá závisí len od vlastnej intuície, pre aký druh úpravy sa pri zvolenom výbere materiálov rozhodne.

Skladby strešných plášťov účelových (prevádzkových) plochých striech musí rešpektovať druh trvalého využitia. Na sympóziu bude objasnená požadovaná skladby takýchto striech.

V širokom okruhu príspevkov vidíme z uvedených tém už ich obsah. Určite každý, kto sa venuje tematike striech, nájde na sympóziu to svoje vlastné portfólio činnosti, a bude mať možnosť získať objasnenie svojich prípadných nevyriešených odborných strechárskych problematík. 

Pozývame Vás na 25. ročník Bratislavského medzinárodného sympózia o strechách STRECHY 2018 v dňoch 21. a 22. 11. 2018 do Bratislavy, hotel Bratislava. Tešíme sa na stretnutie s Vami. Bližšie informácie: www.cechstrecharov.sk

 

Prof. Ing. Jozef Oláh, PhD.

Odborný garant sympózia

Čestný Predseda CSS

 

Zdroj: Střechy, fasády, izolace 11-12/2018