Krytina šikmých striech, porovnanie, výhody, nevýhody, na čo je nutné si dávať pozor

/autor: /
a.jpg
Ilustrační foto

V súčasnosti sa možno stretnúť so širokou ponukou rôznych konštrukčných systémov jednotlivých typov šikmých striech a ich krytín, ktoré odrážajú klimatické podmienky, kultúrne a sociálne zázemie spoločnosti. Pri tejto skutočnosti je dôležité venovať pozornosť nie len technológii, materiálom konštrukcií a ekonomike, ale aj estetike. Estetické riešenie šikmých striech nie je samoúčelné, t.j. ak riešime estetiku šikmej strechy, riešime aj rad konštrukčných problémov, súvisiacich so životnosťou a kvalitou šikmej strechy. Veľmi dôležitú úlohu tu hrá krytina šikmej strechy, ktorá dotvára perfektnosť, eleganciu a harmóniu budovy. Tento príspevok je zameraný na všeobecné konštrukčné požiadavky šikmých striech.

Úvod
Dôležitou vrstvou strešného plášťa šikmej strechy je bezpochyby krytina. Krytina je vrchná, vodonepriepustná vrstva strešného plášťa, ktorej funkciou je ochrana objektov pred nepriaznivými vonkajšími poveternostnými vplyvmi (dážď, sneh, vietor, slnečné žiarenie, atď.)  Táto vrchná vrstva strešného plášťa musí byť z kvalitného materiálu, taktiež musí byť kvalitne uložená, a samozrejme musí spĺňať podmienky na ňu kladené (kvalita, vzhľad a pod.). 
Šikmé strechy sa stále vyvíjajú. Tento vývoj napreduje vzhľadom k tomu, že podstrešné priestory, ktoré sa využívali na skladobné účely a pod. sa teraz využívajú ako obytné priestory. S týmto faktorom úzko súvisia aj zmeny v skladbe strešného plášťa a v kvalite jeho vrstiev. S budovaním obytných podkroví dochádza k rozšíreniu počtu vrstiev strešného plášťa. Krytina je súčasťou strešnej konštrukcie, bez ktorej by strecha neplnila svoju funkciu. Krytina bezpečne odvádza vodu zo strešnej konštrukcie.
K najčastejším poruchám strešných krytín patrí: mechanické poškodenie prvkov krytiny, nesprávny sklon strešných plôch, nesprávny presah krytiny, nesplnenie základných technických požiadaviek krytiny, nedostatočná kvalita nosných prvkov krytiny a nevhodné použitie krytiny v náročných klimatických podmienkach.
Samostatnou kategóriou porúch je spojitosť krytiny s klampiarskymi prvkami strechy.
   
Základné rozdelenie
Krytiny šikmých striech je možné rozdeliť podľa rôznych kritérií.
Podľa konštrukčného riešenia sa rozoznávajú krytiny:
• povlakové (z pásov, monolitická atď.)
• skladané (zo škridly, z kovu atď.)
• kombinované (povlaková so skladanou).

Podľa pôvodu sa rozlišujú krytiny:
• anorganické (bridlica, škridla atď.)
• organické (plasty atď.).

1-kopirovat-.jpg

Podľa triedy reakcie na oheň:
• nehorľavé (keramika, betón, kov atď.)
• horľavé (drevo, tŕstie atď.).

Podľa rovinnosti povrchu sa delí na:
• rovnú (hladkú)
• tvarovanú (ryhovanú, profilovanú, granulovanú).

Podľa rozmeru sa rozoznáva krytina:
• maloformátová
• veľkoformátová.

Podľa farebnosti povrchu líca sa delí na:
• prírodnú (naturálna)
• s nanesenou farbou (dodatočne farbená, farbená vo výrobe atď.).

Podľa tuhosti povrchu:
• mäkké (asfaltované pásy, fólia, atď.)
• tvrdé (keramika, betón, kov atď.).

Podľa prievzdušnosti na:
• s vyššou prievzdušnosťou (tŕstie)
• s nižšou prievzdušnosťou (škridla, šindle)
• vzduchotesnú (asfaltované pásy, fólia, sklo).

Povlakové krytiny
Povlaková krytina je urobená z rovinných prefabrikovaných prvkov (pásov) alebo z monolitických materiálov, spojovaných presahom, ktoré sú vzájomne pevne zmonolitnením spojené. Zabezpečuje nepriepustnosť pre vodu vlastnosťou samostatného materiálu, sklonom  a zmonolitnením spojov jednotlivých pásov. Pri hydrostatickom tlaku vodu neprepúšťa. 
Tento druh krytiny je vzduchotesný, čo musíme rešpektovať pri návrhu povalového priestoru alebo pri návrhu vzduchovej vrstvy strešného plášťa obytného podkrovia. Pri použití takejto krytiny musí byť zaistenie dostatočného vetrania vzduchovej vrstvy nachádzajúcej sa pod povlakovou krytinou. Vetranie vzduchovej vrstvy dvojplášťovej šikmej strechy s povlakovou krytinou je zaistené privádzacími a odvádzacími otvormi. Hrúbka vzduchovej vrstvy dvojplášťovej strechy sa volí čo najväčšia. Minimálna hrúbka vzduchovej vrstvy vetranej  dvojplášťovej strechy je v závislosti od dĺžky a sklonu vzduchovej vrstvy a požadovanej účinnosti vetracieho systému.  
Samostatnou kategóriou je hladká plechová krytina vytvorená z bežných tabúľ alebo pásov. Tento typ krytiny zaraďujeme medzi skladanú, ale z hľadiska vzduchotesnosti a súvisiacou problematikou parotesnej zábrany je v určitých prípadoch je nutné zaradiť medzi tento druh krytiny.
Povlaková krytina z asfaltovaných a fóliovaných pásov monolitických materiálov a vybraných plechových krytín vytvára parotesnú vrstvu. Parotesná vrstva je vrstva stavebnej konštrukcie obmedzujúca prenikanie vodnej pary z vnútorného prostredia strechy do exteriéru, kde v dôsledku poklesu teploty dochádza ku kondenzácii vodných pár. Skondenzované množstvo vodnej pary môže následne ohroziť požadovanú funkciu alebo skrátiť životnosť strechy.

1-kopirovat-.jpg

Skladaná krytina
Skladaná krytina je urobená z rovinných alebo tvarovaných plošných prvkov, spojovaných presahom alebo na drážky. Zabezpečuje nepriepustnosť pre vodu sklonom, presahom a tvarovaním spojov jednotlivých prvkov. Pri hydrostatickom tlaku vodu prepúšťa a nie je odolná proti lietajúcemu snehu.
Tento druh krytiny nie je vzduchotesný, čo musíme rešpektovať pri návrhu povalového priestoru alebo pri návrhu dvojplášťovej strechy obytného podkrovia. Pri použití takejto krytiny musí byť zaistenie dostatočnej ochrany vrstiev nachádzajúcich pod vzduchovou vrstvou. V prípade použitia takejto krytiny pre skladbu strešného plášťa ten musí mať vrstvu slúžiacu k ochrane proti vetru a vrstvu slúžiacu proti možnému preniku dažďovej vody. Pri použití skladanej krytiny musí byť zaistené dostatočné vetranie vzduchovej vrstvy pri dvojplášťových strechách. Vetranie vzduchovej vrstvy dvojplášťovej šikmej strechy so skladanou krytinou je zaistené privádzacími a odvádzacími otvormi. Hrúbka vzduchovej vrstvy dvojplášťovej strechy sa volí najmenej 20mm. Ak presahuje vzdialenosť privádzacích a odvádzacích otvorov 10m, spravidla sa zväčšuje plocha vetranej vzduchovej vrstvy o 10% základnej plochy na každý ďalší 1m presahujúci vzdialenosť 10m.

Samostatnou kategóriou je hladká plechová krytina vytvorená z bežných tabúľ alebo plastov, ako aj krytina z asfaltovaných šindľov. Tieto druhy krytín zaraďujeme medzi povlakovú, nakoľko sú v určitých prípadoch vzduchotesné a vytvárajú v skladbe strešného plášťa parotesnú vrstvu.
Všeobecné konštrukčné požiadavky
Aby sa zabezpečila správna a dokonalá ochrana budov strešnou krytinou, musia sa veľmi starostlivo zvážiť tieto okolnosti:
• architektonické dôvody. Popri tom, že strecha chráni vnútorné priestory budovy, tvorí aj vonkajšiu architektúru celej stavby. Farba, štruktúra a plastickosť krytín pri viditeľných strechách podstatne vplývajú na celkový vzhľad budovy,
• voľba krytiny sa má uskutočniť vzhľadom na hmotnosť, pre ktorú sa dimenzovala nosná konštrukcia strechy. Treba zvážiť nadmorskú polohu miesta stavby, miestne klimatické pomery,
• údržba krytiny a celého zastrešenia je dôležitá nielen z hľadiska hospodárnosti, ale aj z konštrukčných dôvodov. Pri ťažko prístupných strechách a vežiach sa vyžaduje minimálna údržba,
• sklon strechy podstatne ovplyvňuje trvanlivosť a nepriepustnosť krytiny, ktorá nezávisí len od materiálu krytiny, ale aj od tesnosti položenia so správnym presahovaním,
• povlaková krytina sa spája s podkladovými len do takej miery, aby sa nepoškodila pohybom obklopujúcich vrstiev a konštrukcií,
• povlaková krytina sa musí zabezpečiť proti saniu vetra,
• asfaltované pásy s kovovou nosnou vložkou sa pre povlakové krytiny neodporúča používať,
• asfaltovaný pás, ktorý sa pribíja na drevený podklad, sa do vrstiev povlakovej krytiny nezapočítava,
•  povlaky z fólií sa na podklad lepia, nevyhnutné je venovať pozornosť priamemu styku fólií s inými materiálmi (asfalt),
• najmenšie odporúčané sklony skladanej krytiny závisia od použitého druhu skladanej krytiny a uvedené sú v technických normách a podkladoch,
• najmenšie odporúčané presahy prvkov skladanej krytiny v závislosti od sklonu strešných plôch a rýchlosti vetra v náraze v mieste skladby vyplývajú z grafu na obr.3,
• skladaná krytina nie je tesná proti vode pôsobiacej hydrostatickým tlakom, prachu a snehu (s výnimkou plechovej hladkej krytiny). Ak sa táto tesnosť vyžaduje, musí sa stanoviť spôsob tesnenia spojov,

2-kopirovat-.jpg

• ak nie je daná stabilita jednotlivých prvkov skladanej krytiny v ploche jej hmotnosťou, musí sa upevniť na nosnú strešnú konštrukciu (latovanie),
• spôsob pripevnenia jednotlivých prvkov skladanej krytiny musí umožňovať ich dilatáciu a nesmie prepúšťať vodu,
• ak je vzdialenosť hrebeňa od odkvapu väčšia ako 10 m (šírka v smere sklonu) alebo v nadmorských výškach väčších ako 60 m nad morom, odporúča sa pri niektorých prvkoch zväčšiť odporúčaný sklon skladanej krytiny o 5°,
• krytina s poistnou funkciou sa musí odvodniť,
• na strechách, kde krytina neumožňuje bez porušenia kontrolu, údržbu alebo obsluhu doplnkových alebo iných konštrukcií, sa musí v projekte navrhnúť vhodný spôsob jej ochrany pred poškodením (lávky, chodníky a pod.),
• ukončenie krytiny sa odporúča na prienikoch strešným plášťom, napr. pri nadstrešnom murive, prírube svetlíka, potrubí a pod. najmenej vo výške 200 mm nad priľahlou strešnou plochou,
• musí sa zabezpečiť vetranie povalového priestoru alebo vzduchovej  vrstvy pod krytinou. Týmto vetraním sa zmenší možnosť orosovania spodnej plochy krytiny a tým sa predíde navlhnutiu konštrukcie.

Záver

Budovy treba proti nepriaznivým účinkom poveternosti chrániť rozličným spôsobom. Závisí to od stupňa pokročilosti technického rozvoja a výskumu v stavebníctve a architektúre. Pritom má dôležitú úlohu spoločenský význam budovy a hospodársko-spoločenské postavenie vlastníka. Vzhľad zvoleného druhu strešnej krytiny v celkovom zapojení do okolia stavby je veľmi dôležitý a často rozhodujúci. Pri viditeľných strechách farba, štruktúra a plastickosť strešnej krytiny podstatne ovplyvňujú celkový vzhľad budovy. Sklon strechy v rozhodujúcej miere ovplyvňuje trvanlivosť a nepriepustnosť krytiny. Voľba krytiny je závislá od návrhu architekta budovy sa z hľadiska konštrukcií je dôležitá ich priepustnosť hydrostatickému tlaku, lietajúcemu snehu a súvisiacou vzduchotesnosťou. Nezanedbateľnou vlastnosťou je ich parozábrana.
Odvodneniu strešných plôch  treba venovať osobitnú pozornosť. Potrebné je, aby sa dosiahlo riadne odtekanie vody a zabránilo sa vznikaniu námraz. Údržba krytiny a celého zastrešenia je dôležitá nielen z hľadiska hospodárnosti, ale aj z konštrukčných dôvodov. Pri ťažko prístupných strechách sa vyžaduje minimálna údržba.
Každý druh krytiny podľa konštrukčného riešenia má svoje špecifiká, ktoré musia byť rešpektované. Z toho vyplýva, že každá krytina má svoje klady a zápory a preto bez určenia porovnávacieho hľadiska nie je možné určiť prednosť jedného pred druhým. Aby konštrukcie zastrešenia mohli plniť svoju funkciu musia sa na streche ešte urobiť doplnkové konštrukcie krytiny, ku ktorým patria klampiarske stavebné práce. Spoľahlivo fungujúca krytina strechy podmieňuje trvanlivosť i funkčné využitie celej budovy.

Literatúra
[1] A. Fajkoš – M. Novotný: Strechy. Základné konštrukcie. Praha, Grada Publishing, 2003, ISBN 80-247-0681-4
[2] H.W. Harrison – P.M. Trotman – G.K. Saunders: Roofs and roofing. Bracknall, IHS BRE Pres 2009, ISBN 978-1-84806-092-0
[3] J. Oláh – M. Mikuláš: krytiny a doplnkové konštrukcie striech. Bratislava, Jaga group 2001, ISBN 80-88905-54-0
[4] J. Oláh a kol.: poruchy strešných plášťov a ich optimálne opravy. Bratislavca, EUROSTAV, 2006, ISBN 80-89228-02-K
[5] J. Oláh a kol.: konštrukcie pozemných stavieb III, strechy budov. Bratislava, STU, 2013, ISBN 978-80-227-3920-7
[6] J. Oláh: Vybrané problémy zhotovovania striech ovplyvňujúce ich kvalitu a životnosť. In: 18. konferencia  Teória a konštrukcie pozemných stavieb . Bratislava, BB PRINT s.r.o., 2011, ISBN 978-80-970595-1-4
[7] STN 73 1901: Navrhovanie striech. Základné ustanovenia. Bratislava, SÚTN, 2005
[8] Zborník zo sympózia STRECHY 2012. Bratislava, SvF STU a CSS, 2012, ISBN 978-80-227-3824-8
[9] Zborník zo sympózia STRECHY 2013. Bratislava, SvF STU a CSS, 2013, ISBN 978-80-227-3882-8