Abstrakt
Strecha patrí medzi charakteristický konštrukčný celok budov. Budova nemôže byť bez strechy, a je to výrazný prvok ovplyvňujúci celkový vzhľad stavebného objektu, a preto jej musíme venovať zvýšenú pozornosť. Veľké polemiky sa viedli a stále sa vedú o vhodnosti a prednostiach jednotlivých druhov striech. Každé obdobie vo vývoji spoločnosti prináša míľniky v konštrukciách striech. Veľmi dôležitú úlohu tu hrá vzdelanosť s výučbou striech. Jednoducho povedané, vývoj striech nie je možné zakonzervovať, ale stále podlieha novým poznatkom.

1 Úvod
Problematikou zastrešenia obydlia, teda strechy, nad svojou hlavou sa človek zaoberá od začiatku života. Vývoj striech podstatne ovplyvnila ochrana proti dažďu, vetru, udržiavaniu tepla atď. Takéto krátke konštatovanie platí stále. V súčasnosti sa každá budova skladá z niekoľkých charakteristických konštrukčných celkov. Jedným z nich je aj strešná konštrukcia, ktorá je umiestnená nad posledným podlažím stavebného objektu. v spojitosti so strechami je priamo spojená problematika materiálovej základne pre ich budovanie a praktické poznatky spojené s teóriou. Ani jednu oblasť z týchto uvedených troch nie je možné vylúčiť.

2 Sklon strechy
Historické obdobie staviteľov striech je vedené diskusiami o funkčných vlastnostiach sklonu strešných rovín. Podľa sklonu strešných rovín rozoznávame strechy ploché, šikmé a strmé. Nie je jednoduché rozhodnúť, ktorý z týchto druhov by mal mať prioritné postavenie. Každý druh strechy má mnohé výhody aj nevýhody. Výhodou plochých striech je ich polyfunkčnosť, no na druhej strane vyžadujú veľmi kvalitné materiály a dodržiavanie technologických postupov. Výhodou šikmých striech je v krytine, že sa nemusia používať úplne vodovzdorné materiály a možnosť využitia podkrovných priestorov, ale nevýhodou týchto striech je pomerne zložitý návrh a vyhotovenie nosných častí konštrukcií. Aj v súčasnosti sa stretáme s takýmito otázkami. Tieto otázky sú na mieste, ale rozhodujúce stanovisko musí dať architektonicko-výtvarný zámer objektu s rešpektovaním okolitej zástavby a klímy osadenia objektu. Popri všetkom je nutné vziať v úvahu budúceho užívateľa, finančné možnosti a jeho predstavu.

3 Míľniky v strechách u nás
Vynálezom drevo-cementu v Nemecku v rokoch 1870 – 1880 nastala „revolučná zmena„ v riešeniach striech vo všeobecnosti. U nás je zaujímavé obdobie z hľadiska striech, a to vznik Československej republiky, kde plochá strecha sa pokladá za vhodný prvok zastrešenia. Po roku 1945 spolu s prudkým rozvojom materiálno-technickej základne, rozvíja sa rýchlo aj výstavba. Na zastrešenie sa až do roku 1960 v bytovej výstavbe väčšinou používali šikmé strechy. Ploché strechy sa používali len ako jednoplášťové v priemyselnej výstavbe. Ich skladby pozostávali z nosnej strešnej konštrukcie, na ktorej bola spádová a tepelno-izolačná vrstva zo škváry, ďalej obvykle nasledovali škvarobetón, cementový poter a povlaková krytina. Začiatkom 60. rokov sa začínajú u nás uplatňovať bezspádové, odvetrané jednoplášťové ploché strechy. Tieto sú vyhotovené z pórobetónových tvaroviek kladených do podsypu. Použitie penového polystyrénu v skladbách plochých striech v druhej polovici 60. rokov prináša nové pohľady na riešenie skladieb strešných plášťov. Polystyrénové dielce sa v rozmanitých modifikáciách vyvíjali takmer 10 rokov. Od 70. rokov sa vyvíjajú aj rozličné typy dvojplášťových plochých striech. Koncom 70. rokov sa začali presadzovať aj diskusie spojené s detailmi. Po roku 1990 do materiálovej základne stavebníctva vstupuje množstvo nových stavebných materiálov. Na zastrešenie sa používajú všetky typy striech v závislosti od konštrukčného systému nosnej strešnej konštrukcie. Nové možnosti v konštruovaní plochých striech vytvára prakticky nenasiakavá tepelno-izolačná látka, vytláčaný penový polystyrén, ktorý je vhodný pre ploché strechy s opačným poradím vrstiev. Začínajú sa vo väčšej miere v plochých strechách, vegetačné strechy. Pri šikmých strechách sa v značnej miere rozširuje využitie povalového priestoru na obytné a administratívne podkrovia.

4 Vzdelanosť v oblasti striech
Vzdelanosti problematiky striech bola v rámci Československej republiky od jej vzniku venovaná značná pozornosť. V podstate vznikla Československá strechárska škola, ktorej existencia bola ukončená začiatkom deväťdesiatych rokov. V tejto škole boli veľké osobnosti z praxe, ale najmä z akademickej obce. Pravidelne sa konali semináre, konferencie a sympóziá, recipročne v Českej republike (Praha, Karlove Vary, Gottwaldov – dnešný Zlín) a v Slovenskej republike (Vysoké Tatry, Košice, Bratislava) za účasti popredných odborníkov, a to minimálne dva krát ročne. To bola opravdivá škola strechárov pre realizátorov, projektantov, výskumných pracovníkov a nie na poslednom mieste pre pedagogických pracovníkov. Takýto ideálny stav vzdelávania strechárov môžeme sledovať až do roku 1994. Veľká pozornosť bola venovaná aj výskumným ústavom so zameraním na strechy. Celospoločenské zmeny poznačili aj túto oblasť výskumu a už nebola jej venovaná značná pozornosť. V súčasnosti sa môžeme stretnúť s názorom, že nie je nutné venovať veľkú pozornosť strechám, veď to už každý vie a každý dokáže navrhnúť a realizovať. Tvrdá realita však potvrdzuje inú skutočnosť, ktorá nemá nič spoločné so spoľahlivosťou a kvalitou striech.

5 Výučba striech
Základné vzdelanie montážnikov určitých častí spojených so strechami získavajú v stredných odborných školách. Počet žiakov je mizerný – nedostačujúci. Nie je možné porovnať počet žiakov na učilištiach pred rokom 1990 a teraz so zameraním na strechársku odbornosť. Vývoj na odbornosť je poznačená obecným rozvojom stavebníctva. Samostatnou kategóriou sú aj učitelia – odborní majstri, z hľadiska ich praxe a teoretických znalostí.
Vyšší stupeň vzdelania so strechami je na oboch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Pozornosť v súčasnosti je v značnej miere poznačená malým počtom vyučovacích hodín v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Strechy nie sú len samostatnou disciplínou vyučujúcich hodín s takýmto zameraním, ale aj súborom poznatkov v iných predmetoch. Najvyšší stupeň vzdelania na vysokých školách so zameraním na problematiku striech je doktorandský. Pre pár rokmi sme mali študentov doktorandského stupňa so zameraním na strechy v počte takmer 15, a to v rámci stavebných fakúlt Českej a Slovenskej republiky. V súčasnosti neštuduje nikto na doktorandskom stupni štúdia so zameraním na oblasť striech, kto by boli aktívny pri prezentáciách na odborných podujatiach a oboznamoval technickú verejnosť s odbornou problematikou.

6 Záver
Návrh či realizácia strechy je veľmi náročná, vyžadujúca nielen veľké teoretické znalosti, praktické vedomosti, ale aj veľkú dávku „citu“ a značné skúsenosti. Žiaľ, vo veľkej väčšine prípadov možno len skonštatovať, že už v projektovej príprave v oblasti striech sú chyby a poruchy často dosť zásadného charakteru. Naviac, veľmi často sa pri realizácii striech neopodstatnene šetrí, čo ide na úkor kvality, a čo je ešte horšie, veľmi často sa v praxi môžeme stretnúť s nedodržaním základných technologických predpisov a podmienok montáže strešného plášťa. V záujme nás všetkých má byť, aby konštrukcie striech v nás vyvolávali pocit príjemného užívania objektu a nie neistotu a starosti.

Prof. Ing. Jozef Oláh, PhD.

Cech strechárov Slovenska, email: cechstrecharov@cechstrecharov.sk

Tento příspěvek zazněl na konferenci Izolace 2019 jako úvodní. Pohled na historii střech okem pana profesora Jozefa Oláha.